3. kapitola
KNIHA, PRIATEĽ ČLOVEKA
„Dobré ráno!“
„Dobré Lee! Akú máš dnes dobrú náladu. No neviem prísť na to čím to asi bude.“
„Nancy, ja nechápem ako môžeš byť hneď z rána taká nepríjemná.“
Takouto výmenou uštipačných poznámok medzi Nancy a Leem sa začínalo skoro každé ráno a ani toto nebolo výnimkou.
„Mami ponáhľam sa! S Leem sa môžeš hádať potom, ale teraz zomieram od hladu.“
„Enni má pravdu, myslím že by ste si mali objednať.“
„Takže ja si dám omeletu so syrom, šampiňónmi a slaninkou k tomu hrianky a samozrejme kávu.“
Vysypala zo seba Nancy rýchlosťou blesku.
„A ty Enni?“
„Ja si dám to isté.“
Zatiaľ čo čakali na raňajky prišiel do bistra Morgan s plnými rukami dákych letákov, ktoré každému rozdával.
Enni bola veľmi zvedavá čo to je a tak zavolala Morgana k ich stolu:
„Morgan čo je tam napísané? Chystá sa niečo?“
„Nebuď taká netrpezlivá Enni, všetko sa dozvieš.“
„Ale rýchlo, lebo o chvíľu musím utekať na autobus.“
„Takže cez víkend sa tu v Grand-Fielde bude konať veľký knižný veľtrh.“
Morgan ani nestihol dokončiť vetu, keď mu do reči skočila Nancy:
„Niekto tu už má o program na víkend postarané.“
„Mami nebuď taká, veď sú to iba dva dni a dokonca môžeme ísť spolu!“
„Hej, to je vážne super zábava celý deň sa na námestí prehrabovať medzi knihami.“
„Tak ty si môžeš cez víkend vyraziť so Shiner a ja pôjdem s Lenou.“
„To je celkom dobrý nápad, ešte nad tým porozmýšľam. No vyzerá to ako jediné riešenie môjho obrovského problému, ako nebyť celý víkend sama.“
Hneď ako sa Enni najedla a odišla na zastávku vytiahla z vrecka mobil a pokúšala sa dovolať k Lene domov.
Zdvihla to Lenina mama, majiteľka kvetinárstva, ktorá je veľmi prísna a všetci ju musia oslovovať pani Minaová:
„Prosím!“
„Dobré ráno pani Minaová, je Lena ešte doma?“
„Dobré ráno Enni. Lena práve raňajkuje, chceš jej nechať nejaký odkaz?“
„Pani Minaová prosím nemohla by Lena predsa prísť na chvíľu k telefónu? Nebude to trvať dlho. Sľubujem.“
„No dobre, ale iba na chvíľu. Lena máš telefón.“
„Ďakujem.“
„A nech to netrvá dlho, lebo prídeš neskoro do školy.“
Pani Minaová si ešte čosi mrmlala popod nos, ale Lena ju už nevnímala, lebo chcela vedieť, prečo jej Enni volá v taký čas.
„Áno.“
„Ahoj Lena, to som ja Enni. Mám super program na víkend.“
„Hej, tak rýchlo hovor, lebo mama je dnes dáka nervózna.“
„Takže cez víkend má byť tu v Grand-Fielde veľký knižný veľtrh a ja by som sa tam strašne chcela ísť pozrieť. Prosím sľúb mi, že tam so mnou pôjdeš aspoň v sobotu.“
„Neviem či ma mama pustí, pretože treba presadiť nejaké kvety. Ja ti ešte zavolám.“
„Dobre tak sa maj.“
„Ahoj.“
O dva týždne majú byť voľby do školského parlamentu, a keďže to Enni veľmi zaujalo pokúsila sa zistiť aké má ako prváčka šance.
„Shelby môžem sa ťa niečo spýtať?“
„No podľa toho o čo ide.“
Takáto diplomatická odpoveď sa k Enni dostala od jej spolužiačky, ktorá tiež kandiduje do školskej rady a netají sa tým, že si robí zálusk na ten najvyšší post. A keďže na túto školu chodil aj jej starší brat, má tak trochu prehľad.
„Ide o voľby.“
„Už som pochopila, chceš mi povedať, že si sa rozhodla hlasovať za mňa.“
„Nie Shelby. Rozmýšľala som nad tým, že by som kandidovala do školského parlamentu. Veď skúsiť treba všetko a toto je pre mňa veľká výzva.“
„Áno, je to výzva, ale len pre tých, ktorí to zvládnu, pre tých ktorí neuspejú alebo to vzdajú, z toho vyplynie iba veľké sklamanie.“
„No uvidíme, ktorá z nás sa dostane ďalej.“
„Takže súboj?“
„Hej súboj.“
„Už sa teším na tvoju prehru Enni Wittmanová!“
„Idem sa zapísať.“
Tento rozhovor so Shelby pomohol Enni nabrať odvahu, aby kandidovala.
V sobotu Enni vstala už o ôsmej, lebo sa s Lenou dohodli, že sa pôjdu pozrieť na veľtrh.
„Nechaj mami ja otvorím. To bude Lena, ideme na ten veľtrh.“
„Tak si to užite a ak by si nevládala odniesť všetky tie knihy čo si nakúpiš tak mi zavolaj aj tak sa budem doma nudiť.“
„Shiner je tu o pol hodiny. Potom sa už nudiť nebudeš.“
„Len aby si mala pravdu.“
„Ahoj Lena, môžeme vyraziť?“
„Myslím, že hej, aj keď sa s knihami nemám veľmi v láske.“
Keď prišli na námestie Enni bola doslova nadšená. Po celom námestí boli rozmiestnené stoly, na ktorých bolo poukladaných toľko kníh, že by ich nebola schopná prečítať do konca života.
„Enni si si istá, že tu chceš stráviť dnešný deň?“
„Áno, som si stopercentne istá. Nestoj tu len tak a poď.“
„Dobre, dobre. Som hneď za tebou.“
Ako sa tak Enni prechádzala medzi kopami kníh, zrazu zbadala v oddelení s dobrodružnou literatúrou chlapca, ktorého si už predtým všimla v meste.
„Pozri Lena, to je ten chalan, čo vtedy pomáhal v Hamiltonovom obchode.“
„Kde? Ja nikoho nevidím. Tebe z toľkých kníh asi preskočilo.“
„Ale Lena, je to naozaj on. Tam pri tom stole. Pozri sa lepšie!“
„Už ho vidím. Máš pravdu je to on. A čo chceš teraz spraviť?“
„Pôjdem za ním a na niečo sa ho spýtam.“
„Naozaj originálne. Mňa by to nenapadlo.“
„Prestaň si ma doberať. Veď čo je na tom, že sa mi páči.“
„Nič.“
Enni bola na Lenu trochu nahnevaná, pretože už dávno vedela, že sa jej páči a predsa sa tvárila ako by to bola pre ňu novinka.
Ešte chvíľu sa Enni pozerala na chlapca, ktorý si so záujmom prezeral nejakú knihu. Keď nabrala odvahu podišla k nemu a neisto sa spýtala:
„Je tá kniha dobrá?“
„Neviem ešte som ju nečítal.“
Chlapec trochu v rozpakoch pokračoval v rozhovore:
„Inak volám sa Dawson.“
„Ja som Enni.“
„Enni, to je pekné meno.“
„Dawson je tiež veľmi zaujímavé.“
Po chvíľke trápneho ticha sa Dawson nesmelým hlasom spýtal:
„Nezašla by si niekedy na kávu?“
„Rada.“
„Máš nejaké obľúbené miesto? Pár krát som ťa už videl u Leeho tak neviem.“
„Hej k Leemu chodievam dosť často, vlastne každý deň.“
„Tak zajtra o tretej u Leeho? A potom by sme ešte mohli zájsť sem.“
„To by bolo fajn. Ale teraz už musím ísť.“
„Tak sa zatiaľ maj.“
„Ahoj.“
Enni sa tak ponáhľala domov, že takmer zabudla na Lenu, ktorá bežala za ňou s plnou náručou kníh.
„Som doma!“
„Ahoj no tak ako bolo? Koľko kníh si si kúpila? Budem hádať päť, nie to je málo desať.“
„Iba osem, ale to je nepodstatné. To čo ti chcem povedať sa týka toho chlapca, ktorého som ti ukazovala na Augustovom filmovom večeri. Volá sa Dawson, je milý a pozval ma na kávu.“
„To je zaujímavé. A ja som dostala skvelý nápad, kým si ty odložíš knihy ja objednám pizzu a potom mi všetko do detailov porozprávaš.“
Komentáre