Spelmans blog

Alex si uvedomil, že keď sa rozpráva s mamou, asi sa nebude chcieť zaoberať niekým takým ako je on. Mala šťastie, že túto jej hru neodhalil. Keď tam už boli všetci slova sa zasa ujal Tomáš: „Už sme všetci? Myslím, že áno. Takže tu sa končí moja cesta, ale vaša pokračuje až na Barbados. Tam sa vás ujme ďalší z delegátov našej CK, ktorý vás odprevadí až do hotela. Želám vám príjemnú cestu, pekné počasie a veľa nezabudnuteľných zážitkov. Uvidíme sa opäť o 10 dní. Dovidenia a šťastný let.“ Nikol si vydýchla, až keď sedeli v lietadle. Všetok stres z cesty z nej už opadol, lietania sa nebála, tak bolo všetko v poriadku. Usadila sa na svoje miesto a snívala o krásnych plážach a teplučkom mori. Zrazu sa niekto dotkol jej pleca, keď sa otočila uvidela, že vedľa nej stojí Alex so širokým úsmevom na tvári. „Ahoj.“ Odvážil sa ju pozdraviť i keď to znelo nesmelo. „Ahoj. Viem, sľúbila som ti, že sa porozprávame, ale nie teraz a tu, prosím.“ „Dobre ako chceš ja počkám.“ Nikol to dosť zaskočilo a bála sa aby nič nepokazila: „Prepáč, ale teraz to naozaj nejde.“ „Nevadí, je to v pohode.“ „Určite?“ „Áno nemaj starosti.“ Alex to našťastie vzal športovo, teda aspoň tak navonok pôsobil. „Dobre, tak zatiaľ.“ „Hej zatiaľ.“ Nikol však z toho, že ho takto poslala preč mala zlý pocit a tak mu hneď napísala sms-ku, v ktorej mu to všetko vysvetlila: „ALEX, PROSÍM NEHNEVAJ SA, ALE KEĎ TU SEDí MOJA SESTRA. PRED ŇOU NEMÁM CHUŤ HOVORIŤ O TAKÝCHTO VECIACH. CHÁPEŠ?“ Síce nie okamžite, ale odpoveď predsa prišla: „JA SA NEHNEVÁM A CHÁPEM TO. POROZPRÁVAME SA POTOM.“ Po prečítaní tejto správy si bola už takmer na 100% istá, že to myslí vážne. Už sa pomaly ponárala do krásnych predstáv, keď na ňu prehovorila sestra: „Čo od teba chcel Alex?“ „Nič čo by ťa mohlo zaujímať.“ „Naozaj? Tak potom ani teba nebude zaujímať, že som si vzala discman, CD-čka a mamine som dala časopisy.“ „Máš pravdu je mi to úplne jedno.“ Odpovedala pokojným hlasom Nikol. Vedela, že ak jej na všetko súhlasne prikývne bude mať aspoň na chvíľu pokoj. Zrazu zistila, že sa nudí a myslieť iba na to o čom sa asi tak chce Alex rozprávať stále nemôže. Po chvíli ju zaujal film, ktorý premietali v lietadle a tak si vzala slúchadlá, zvolila anglický dabing, pretože slovenský ani český nebol v ponuke a zapozerala sa do romantického príbehu o žene, ktorá prišla o zrak už keď mala 10 rokov. Ani nevedela ako zaspala. Prespala celý let a zobudila sa až na letuškino upozornenie na to, aby sa pripútala bezpečnostným pásom, lebo budú pristávať. Pristátie bolo hladké a o chvíľu už postávali s kuframi pred letiskovou halou a čakali na delegáta CK, ktorý ich mal sprevádzať do hotela. Netrvalo dlho a už pred nimi stál ďalší vysoký blondiak: „Dobrý deň. Prepáčte, že som vás nechal toľko čakať, ale už som tu a môžem sa vám plne venovať. Najskôr by sme mali naložiť batožinu. Na otázky budeme mať čas v mikrobuse.“ Keď po dlhom monológu chalana z CK konečne naložili kufre aj seba z reproduktorov sa ozvalo: „Ak dovolíte takto na začiatok sa vám predstavím a chvíľu vás budem otravovať takou formalitkou ako je kontrola prítomnosti. Tak ideme na to. Ja sa volám Andrej a vy sa mi prosím hláste tak, ako vás budem čítať.“ Po pár kilometroch sa mestská zastavaná krajina začala meniť na svieže, zelené zarastené svahy zaliate slnečným svetlom. Neskôr bol výhľad ešte krajší, zelené kopce vystriedali zlatisté pláže a nádherné jagavé more. Pred hotelom na nich už čakal poslíček, ktorý ich zaviedol na recepciu a postaral sa o batožinu. Keď si Nikol ľahla na posteľ a pozrela sa cez otvorené okno, akoby z nej opadol všetok stres, strach, ale i únava. Uvedomila si, že to možno nebude až taká katastrofa ako si myslela. Bola tak hlboko ponorená do myšlienok, že si ani nevšimla, keď jej mama do izby priniesla kufre a tašky. Po chvíli sa však našla ďalšia vec čo nebola podľa Nikoliných predstáv. Boli to spojené izby, ktoré mali iba jeden východ na chodbu. To, že boli spojené by až tak nevadilo, ale dvere von boli iba z časti, kde spali rodičia, a to sa už trochu zdalo ako problém. Nikol sa vybaľovaním nezaoberala, vytiahla plavky a ešte pred večerou si išla zaplávať do hotelového bazéna. Na večeru však prišla skoro prvá, veď od rána nič nejedla a tak sa na tie dobroty hneď vrhla.